FANDOM


Os, okolo ktorej Bájna zem rotuje, má vzhľadom k jej obežnej dráhe podobný sklon, ako naša Zem. Keďže je však excentricita jej dráhy omnoho vyššia, ročné obdobia sa v Bájnej zemi takmer neprejavujú - až na malé výkyvy teplôt. Slnovraty a rovnodennosti sú preto podobné, ako na našej zemi. Z toho dôvodu sú sviatky v Bájnej zemi rozdelené práve podľa polohy slnka a pomeru dĺžok dňa a noci.

Hlavné sviatkyEdit

Sviatok jariEdit

Odohráva sa počas jarnej rovnodennosti. Obyvatelia Bájnej zeme oslavujú obnovenú silu prírody - aj keď väčšina plodín sa dá pestovať celý rok, pretože zimy aj letá sú veľmi mierne. Vo väčšine národov je tento sviatok spojený aj so sviatkom detí. Najvýraznejšie sa to prejavuje u orkov, ktorí najsilnejšie zo všetkých dominantých rás Bájnej zeme cítia potrebu zachovania druhu. U nemŕtvych má tento sviatok asi najmenší význam. Ich krajina je zakliata do podoby večne trvajúcej jesene a iba ťažko niekde nájdete nemŕtve dieťa, keďže ich cyklus rozmnožovania je založený na inkarnátoch.

Sviatok láskyEdit

Nazývaný aj sviatkom zamilovaných, či sviatkom kvetov, sa odohráva približne šesť týždňov po jarnej rovnodennosti. Ako už názov napovedá, jedná sa najmä o sviatok zamilovaných, párov, snúbencov a manželov. U ľudí sa však presadila doktrína, že patrí všetkým, ktorí sa majú radi - teda aj rodine, priateľom a podobne. U nagov, pre ktorých neplatia mnohé tabuizované témy, sa odohráva veľká Love parade. Cez mnohé veľké mestá prechádzajú konvoje alegorických vozov predstavujúcich rôzne formy lásky. Často sa stáva, že účinkujúci na vozoch nevydržia a pustia sa do ľúbostného aktu priamo pred publikom.

Sviatok živlovEdit

Sa odohráva počas letného slnovratu. Národy po celom svete oslavujú primárne živly - oheň, vzduch, vodu a zem - ktoré stvorili ich svet. Ľudia, nemŕtvi a orkovia pália vatry, elfovia umiestňujú veterné píšťaly, ktoré po celý rok pripravovali rôzni rezbári. U nagov sa tento sviatok slávi štyri dni - každý deň v chráme vzývajú jeden živel. Vyvrcholením je pre nich oslava vody, ktorú zavŕšia obetovaním jedného zajatca svojemu božstvu - hlbinám. Veľmi svojrázny charakter má tento sviatok u goblinov. Tí "slávnostne" pália kopy odpadkov, ktoré sa navŕšili počas celého roka. Je potom zrejme jasné, prečo mnohí obyvatelia goblinských miest počas tohto sviatku opúšťajú svoje domovy a radšej cestujú po oblastiach s nižším znečistením vzduchu.

Sviatok úrodyEdit

Nazývaný aj dožinky, žatva a podobne, je mierne pohyblivým sviatkom. Závisí totiž od počasia a momentu, keď sa začne žať obilie. Odohráva sa približne 5-7 týždňov po letnom slnovrate. U ľudí je pre tento sviatok tradičným symbolom Kornukopia - tzv. roh hojnosti, naplnený okrem obilia aj rôznymi inými plodmi, ktoré v tomto období dozrievajú. Po skončení žatvy a aj jej oslavách sa u orkov začína niekoľkotýždňová sezóna bojov v arénach - tie trvajú až do jesennej rovnodennosti.

VinobranieEdit

Sviatok vína, piva a iných alkoholických nápojov sa oslavuje na jesennú rovnodennosť. U ľudí bol tento sviatok dlhú dobu zakázaný kňazmi - až dokým ho početná trpaslícka komunita znovu neuviedla do platnosti. Orkovia týmto sviatkom ukončujú svoje obdobie bojov v arénach. Elfovia v tento deň usporadúvajú celosvetovú ochutnávku najlepších vín. Konkurenciu im robia goblini, u ktorých prebieha súťaž o najlepšieho barmana a najlepší miešaný drink.

Sviatok mŕtvychEdit

Približne 6 týždňov po bujarých alkoholických oslavách nasleduje celkom odlišný sviatok - sviatok uctenia si mŕtvych. Ľudia navštevujú hroby svojich predkov, elfovia posielajú malé lodičky z kôry stromov so sviečkami po prúde rieky. Orkovia navštevujú svojich príbuzných a spomínajú na hrdinské skutky tých, čo už nie sú medzi nami. U nemŕtvych sa sviatkom mŕtvych začína Týždeň pokoja. Počas tohto týždňa majú nekromanti zakázané oživovať mŕtvych, vyvolávať duchov či praktikovať podobné kúzla, ktoré by narušili pokoj mŕtvych. Je zaujímavé, že tento zákaz platí za každých okolností - aj keby boli nemŕtvi práve v stave vojny. Nagovia tento sviatok pôvodne neoslavovali - smrť pre nich totiž predstavuje silu, ktorú nie sú schopní ovládnuť a preto na ňu radšej nemyslia. Zotročené rasy, ktoré si priviedli z hlbokých pralesov však tento sviatok oslavovali veselým spôsobom - verili totiž, že po smrti sa dostanú na lepšie miesto. Mnohým nagom sa tento spôsob slávenia sviatku mŕtych zapáčil, keďže predstavuje akýsi druh "výsmychu" smrti.

Sviatok svetlaEdit

Nazývaný aj sviatkom slnka, sviatkom radosti či Vianocami sa odohráva počas zimného slnovratu. Najkratší deň v roku je pre mnohých symbolickým víťazstvom slnka - ktoré odteraz bude čoraz silnejšie. So sviatkom je spojená aj legenda, že práve na zimný slnovrat sa prvýkrát objavilo slnko po Dobe ľadovej. V každom prípade je to sviatok nádeje, radosti a štedrosti - častým zvykom je obdarovať svojich príbuzných a známych rôznymi darčekmi. A hoci goblini tvrdia opak, treba mať na pamäti, že nezáleží na cene darčeka. Je zaujímavé, že tento sviatok má veľmi podobný ráz u všetkých rás.

Nový rokEdit

Asi šesť týždňov po Sviatku svetla sa završuje lunárny kalendár. Starešinovia elfov začínajú v tento deň vytvárať nový prorocký kalendár, ktorí od nich preberajú veštci z celého sveta. Tento sviatok je obľúbený u mnohých mladých - niekoľko týždňov sa totiž konajú maškarné plesy, bály a podbné veselé tancovačky.

Ďalšie sviatkyEdit

Okrem 8 hlavných sviatkov je počas mnohých dní ešte veľké množstvo ďalších, menších osláv. Niektoré z nich slávi iba jedna rasa, či národ. Ďalšie sú oslavované globálne - príkladom takého sviatku je Sviatok bláznov, asi dva týždne po jarnej rovnodennosti.

Ad blocker interference detected!


Wikia is a free-to-use site that makes money from advertising. We have a modified experience for viewers using ad blockers

Wikia is not accessible if you’ve made further modifications. Remove the custom ad blocker rule(s) and the page will load as expected.

Also on FANDOM

Random Wiki